Moja letná brigáda v Rakúsku

[button link=”http://slecna.info/tag/milusin-blog/” color=”blue”]MILUŠIN BLOG[/button]
MILUŠIN BLOG – Tento rok som si vyskúšala prácu opatrovateľky v Rakúsku. A prečo? Vidina ľahko zarobených peňazí. Pre záujem o túto činnosť som kontaktovala osobu, ktorá ponúkala opatrovanie v jednej rakúskej rodine. To som ešte netušila, že za túto svoju službičku bude požadovať sumu, ktorú neberú ani sprostredkovateľské agentúry. Pred odchodom som si vybavila potrebné papiere, objednala taxík (prepláca ho rodina) a vycestovala za lepšou budúcnosťou.


stari-osetrovatelstviMesto, do ktorého som šla, sa volá Salzburg. Vyšla som z auta rovno pred vchodom domu a zvítala sa s mužskou časťou rakúskej rodiny. Učila som sa po nemecky osem rokov, ale keď na mňa prehovoril syn dedka, o ktorého som sa mala starať, nerozumela som mu ani slovo. Začal hovoriť pomalšie, čím som dokázala vydedukovať z niekoľkých zvratov, o čom je asi reč. Samozrejme po dvoch dňoch nemčiny mi v hlave víril taký chaos, že som už nerozumela ani najjednoduchším slovíčkam, a tak sa mi do očí nahrnuli slzy.

Práca a diéta

Opatrovanie starého človeka je poriadne namáhavé, hlavne na psychiku. Raz sa mu nepáčilo to, inokedy ono, v noci buntošil kvôli bolestiam, ktoré ho trápili a ráno, hoc vstával niekedy až o ôsmej, ja som mala kontroly jeho rodiny zavčas rána, či som hore a neflákam sa. Chodili neohlásene a ich príchody som ťažko znášala. Okrem opatrovania deduška ma čakalo upratovanie celého bytu, domáce práce, varenie, práca okolo záhrady a diéta. Kým doma moje raňajky zahrňovali hrianky, klobásu a kopec zeleniny, tu ma čakal čistý chlieb s pár kúskami uhorky. Obed sa skladal z pol taniera polievky, pár kúskov zemiakov a jedného zeleninového karbonátku. Čo sa týka večere, o tej už ani nehovorím. Po troch dňoch som volala domov, že sa chcem vrátiť, vzlikajúc ako malé dieťa. No po dlhšom uvažovaní som si to rozmyslela. Už keď som sa na to dala, tak zatnem zuby a vydržím, aby sa mi vrátili peniaze, ktoré som investovala do vybavovania papierov, kúpe prípravkov, čo som pribalila do kufra, aj kredit na mobile nebol lacný špás.

Pomohlo zanadávat si

Pri každodennej práci opatrovateľky mi pomáhalo praktizovanie určitých vulgárnych zvratov, ktoré som vypúšťala z úst v samote na odbúranie psychického stresu. Veľmi ma prekvapilo, ako mi vždy po poriadne štipľavých nadávkach na adresu starého odľahlo. Odporúčam ho vyskúšať všetkým, ale nie v prítomnosti osôb, hlavne ak nie je človek vyplatený. Nakoniec nastal čas odchodu. Už dva dni predtým som bola dôkladne zbalená. Do taxíka som nastúpila bez jediného obzretia sa za členmi rodiny, ktorej starého deduška som opatrovala. ,, Už nikdy viac!“- povzdychla som si. Pár dní po príchode domov som zažila veľký šok. Začal mi chýbať stres a vzrušenie, ktoré mi boli v rakúskej rodine dopraté. Nemohla som tomu uveriť. No poučila som sa. Už viem, že začiatky v každej práci sú ťažké, hlavne ak dobre neviete s členmi rodiny komunikovať, ale môže vás tešiť jedno… Kým vo vlasti pracujete často za minimálnu mzdu, v zahraničí sa zarábajú iné peniaze. A ak sa vám niekde znepáči, s rozhodenými sieťami si ľahko nájdete prácu v inom meste, respektíve krajine a fungujete ďalej. Roky vám ubehnú ani sa nenazdáte, ale plné konto vás bude blažiť na duši. Podľa mňa by každá mladá slečna mala aspoň raz vyskúšať prácu opatrovateľky za svoj mladý život a získané vedomosti, prax a skúsenosti zužitkovať vo svoj prospech.

Tak držím palce. Ak nebudete prijaté na vysokú školu alebo vám chýbajú peniaze na jej dokončenie, opatrovanie je to pravé.

Autorka: Miluša

No Comments Yet

Leave a Reply

Your email address will not be published.